Zuzana Hartlová je únoskyňa dieťaťa
Radi by sme Vám poskytli informácie aj z iného pohľadu o prípade únosu Susany Guio matkou Zuzanou Hartlovou. Masová mediálna hystéria sa snaží vyrobiť z páchateľky únosu obeť.
Vytvorili sme osobitnú stránku o únosoch detí, kde sa tejto problematike venujeme.
Fakty ku kauze Susane Guio Lopez
Dieťa jej nik neberie
Zuzana Hartlová nie je odsúdená a ani jej dieťa nik neberie - pozrite si právnu analýzu. Akurát sa musí navrátiť usporiadať poručenské záležitosti ohľadne dcéry Susany Guio. Nik jej dieťa neodníma, ale naopak, ona ho odňala od milujúceho otca.
Odobratie dieťaťa
Ak dôjde k odňatiu dieťaťa, tak len vtedy, ak Zuzana nebude rešpektovať rozsudok o navrátení sa do Španielska, čo mohla urobiť už dávno od minulého leta a celú vec upokojiť v prospech dcéry. Odobratie dieťaťa z rúk nezodpovedného rodiča nemusí byť tragédia - pozrite si prípad návratu unesenej štvorročnej Evelin - tú odobrali matke ktorá ju uniesla zo Slovenska do Írska (dieťa bolo pritom zverené jej) a po ôsmych mesiacoch sa vrátila domov.
Aj medzinárodný rozchod sa dá riešiť v prospech dieťaťa
Ak by Zuzana Hartlová nevnímala dieťa ako svoj majetok a neuniesla by ju, mohla sa s otcom dohodnúť na styku s dieťaťom po rozchode. Žiadny nenavrhla. Pozrite sa ako už niekoľko rokov aplikuje medzinárodnú striedavku česká herečka Barbora Srncová - ich dcéra žije striedavo u matky v Českom a u otcovej rodiny vo Švédsku. Dieťa je spokojné, vie oba jazyky.
Nepravdivé jednostranné informácie o otcovi
Otca ich spoločnej dcéry Susany ponižuje Zuzana Hartlová v očiach verejnosti. Prečítajte si stanovisko právneho zástupcu otca. Dochádza k významnej manipulácii a lži. Naprílklad bola niekoľkokrát spomenutá informácia že dieťa stále dojčí, pričom Susane nie je dojčená od troch mesiacov. Do extrémov zachádzajú nepodložené vyjadrenia že sa o dieťa bude starať niekto cudzí, alebo že sa o dieťa otec nestaral. Je zjavné, že sa naplno venoval rodine a ešte ju veľmi štedro živil počas toho ako bola Zuzana Hartlová na materskej.
Argumenty usvečujú únoskyňu že koná proti záujmom dieťaťa
Ako sa musí cítiť Katarína Azab, keď počuje "argument" že malá Susane nevie španielsky? Adamko Azab unesený pred troma rokmi si už tiež nepamätá ako vyzerá jeho matka a inú reč okrem arabčiny nepozná - nik však nespochybňuje že po nájdení musí byť okamžite odobratý únoscovi a vrátiť na Slovensko. Počas celej doby po únose matka neučila malú Susane španielčinu, čo svedčí o tom, že ani s aktívnou rolou otca v jej živote nerátala. Všetko sú postupné kroky ako vymazať otca zo života dieťaťa. Jej verejné vyjadrenie že "malá Susane otca nepozná, keď vidí jeho fotku povie ujo" len dosvedčuje, že únoskyňa sa nezastaví pred ničím a nedokáže dieťaťu vysvetliť ani jednoduchú skutočnosť že má aj otca. Únoskyňa zjavne koná proti záujmom dieťaťa a nevedie dieťa k láske k obom rodičom.
Dlhé odlúčenie a žiadna dohoda
Dieťa podľa Haagskeho protokolu malo byť vrátené najneskôr do 6 týždňov, no niekomu vyhovuje naťahovanie súdneho konania. Boli už štyri pojednávania a každý deň naťahovania je len ďalším dňom kedý je malá Susane pripravená o otca. Žiadne snahy a návrhy o dohodu matka neprijala. Návrhy typu "môžeš sa prísť na dieťa pozrieť" sú skôr krutosťou ako návrhom na dohodu, nehovoriac o vyhláseniach a cynických mailoch otcovi po únose, že "bude kedykoľvek vítaný". Dnes otec po nekonečnom, skoro ročnom súdení, už žiadnu dohodu nepotrebuje, potrebuje čím skôr mať doma a objať svoje milované dieťa.
Nepreukázané obvinenia z týrania
Najnovšie sa zdôrazňujú argumenty ohľadne týrania a neustále sa opakujú vyhlásenia obviňujúce otca ich dcéry. Je to to isté, ako keby sme dnes napísali, že matka dieťa sexuálne zneužíva bez akýchkoľvek dôkazov... Na súde sa totiž preukázalo, že k žiadnemu týraniu Zuzany nedošlo. V Španielsku polícia a štátne orgány veľmi citlivo vnímajú prípady domáceho násilia, rozhodne efektívnejšie aj u nás. Zuzana sa nikdy na políciu a ani iné inštitúcie neobrátila, jednoducho sa zbalila a uniesla dieťa.
Haagsky protokol
Keď sa už nedá inak, tak sa podporovatelia únoskyne rozhodli spochybniť aj Haagsky protokol. Všetky štáty Európsklej únie a ich experti sa zhodli na dokumnete, ktorý mal konečne zabrániť únosom. Je samozrejmé že únoskyniam a únoscom sa nemôže páčiť! Haagsky protokol sa zameriava na všetky okolnosti týkajúce sa záujmu dieťaťa a nie na záujmy ani jedného z rodičov. Nevynecháva ani hrozbu týrania a podľa článku 13 by k návratu nedošlo ak by bol rodič obeťou domáceho násilia. Súd túto vec pozorne skúmal a žiadne týranie sa nepreukázalo, práve naopak! Iná skutočnosť je skôr zarážajúca - podľa Haagskeho protokolu malo byť dieťa vrátené najneskôr do 6 týždňov, čo sa v tomto prípade mnohonásobne nedodržalo.
Obvyklý pobyt
Rodičia sa rozhodli žiť v Španielsku, matka aj otec. Kvôli záujmu dieťaťa dnes nie je dôležitý kde dieťa "papierovo" žije, ale kde naozaj. Obaja si zvolili Španielsko. To, že sa narodila Susane na Slovensku kde je dlhšia rodičovská dovolenka nič nemení na fakte, že jej matka žila pred pôrodom v Španielsku so svojím partnerom - otcom ich dcéery Susane a po pôrode a šestonedelí sa dobrovoľne vrátila do Španielska kde žila po celú dobu materskej dovolenky až do únosu.
Znevažovanie inštitútu domáceho násilia
Ak by došlo k domácemu násiliu, určite by sme podporovali Zuzanu Hartlovú. Rovnako informujeme matky, aby sa voči domácemu násiliu účinne bránili. Nie však únosom dieťaťa! Aj otec malej Susane môže tvrdiť že bol obeťou psychického týrania matky. No domáce násilie nemôže byť používane ako zámienka v "boji o dieťa". Fabulované a dokázateľne nepreukázané "psychické týranie" iba znevažuje vážny inštitút domáceho násilia. Ako sa teraz budú cítiť naozaj týrané ženy, keď sa dokáže, že ide o vymyslenú lož iba s cieľom ukradnúť dieťa? Kto im bude veriť? To môže oslabiť postavenie žien ktoré boli naozaj týrané!
Trápenie otca malej Susane
Počas masívnej medializácie kauzy vídíme matku - únoskyňu ktorá objíma dieťa. Iste dojemný obrázok, ak prehliadneme fakt že dieťa uniesla a že pri dieťati chýva druhý rodič. Rovnocenný rodič ktorý dieťa rovnako miluje ho však nemôže objať, tešiť sa z neho, hrať sa s ním, učiť ho, starať sa oň, ísť s ním na prechádzku, uspávať ho - a robiť všetko čo robí úplným vzťah rodič-dieťa, ktoré každé dieťa potrebuje.
V skutočnosti je otec malej Susane už skoro rok týraný tým najhorším spôsobom - pripravením o dieťa! Je to to najhoršie čo možno človeku ak je rodičom spraviť. Nielen náruč matky - ale obaja rodičia milujú svoje deti rovnako a dieťa ma rovnaké právo na oboch rodičov. Stále sa spomína možné odlúčenie Susane od matky, ale to jej vôbec nehrozí - naopak, nikde nie je ani zmienka o násilnom odlúčení od otca, o tom, ako sa môže cítiť a o tom, že už skoro rok je odlúčený od dieťaťa svojvôľou matky.
