Ako to celé začalo...
S Sofinkinou Matkou sme sa spoznali v septembri 2009. Som Košičan, ale pracoval som v BA ona bola z Handlovej. V októbri sme už spolu bývali v Košiciach u mňa, vzal som si ju domov aj s jej dvojrocnou dcérkou (mimochodom narodenou presne tak ako moja Sofinka... len o dva roky skôr... to je asi aj niečo ine, nejake znamenie...) V novembri bola už tehotná...
Potom nám to prestalo klapať úplne, bolo to zlé. Stále som si vravel, že to je tehotenstvom ... Chápal som ju teda a snažil som sa.... V januári bola u seba doma v Handlovej a zistil som, že ma tam podvádzala (to bola už v treťom mesiaci). Rozišli sme sa. Trápilo ma to a štvalo, zvykol som si na ňu a aj na jej malinkú - Sofinkinu sestričku. Venoval som sa im naplno a robil som všetko aby bolo dobre. Jej to ale nevyhvovalo, bola mladá a nevybehaná... Po večeroch sme sa hádali... A keď mi pár krát povedala, ako ona to bábetko nechce, aj keď bola Sofinka plánovaná, ako ju obťažuje, ako ona nenávidi to malinké v brušku...
V januári odišla, celé tehotenstvo som sa zaujímal ako je z babám, či je všetko v poriadku. Ako sa cíti... Z jej strany to bolo len, že Ty aj tak nikdy neuvidíš to malé a ako ja som neschopný... Aký ja som... a bla bla bla... Napokon asi mesiac pred pôrodom mi poslala sms, že sa rozhodla že to dieťa neche, že nech sa starám, keď mi tak srdce pišti... Odvtedy som šťastný, aj ked som si vravel, že to nebude ľahké....
Sofinka
10.7 sa mi v Bojniciach narodila moja mala Sofinka... 11teho som bol už tam. Keď som ju dostal prvý krát do náručia - ona - aj keď ma ešte dovtedy nevidela, pozrela na mňa, pritúlila sa a spinkala ďalej. Rozplakal som sa od šťastia. A od vtedy sme spolu.
Bol som s ňou sám medzi maminami v pôrodnici, kde ma učili kupkať, učili ma všetko. Bola to sobota, keď sa Sofinka narodila, v pondelok za mnou prišla doktorka a povedala mi, že Sofinka mala abstinenčné príznaky. Že tá ...ehm ehmm... neviem teraz na ňu slovo, že užila pred pôrodom extázu, alebo nejakú inú drogu... Chvalabohu to na Sofinke nenechalo trvalé a ani čiastočné následky. Je zdravá a krásna.
O pár dni nás prepustili a od vtedy som s ňou doma sám. A užívam si ju. Je to moje všetko. A neskutočne ju milujem. Je to najkrajšia láska akú mi kedy kto dával a ako som kedy koho miloval. Je to moje vytúžené bábetko, moja malá princezná... Užívam si mojej malej kočky.
Jej matka sa o ňu nijako nezaujíma, no neodsudzujem ju. Chvalabohu je moja dcérka v poriadku. Krásne rastie, prospieva, je veľmi šikovná a robí mi velikánsku radosť. Nadovšetko ju milujem. Je pre mňa všetkým...
Môj život sa zmenil o 180 stupňov. Neľutujem to. Robil som v zdravotníctve, povolaním som ošetrovateľ, robil som na geriatrii, onkológii. Svoju prácu som miloval, ale tentokrát práca musí poškať. Teším sa, keď bude väčšia a vrátim sa do práce. Poberám rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Momentálne čakám na vyjadrenie súdu už pol roka o zverenie do mojej výchovy a o určenie výživneho. A neúspešne žiadam Urad práce soc.vecí a rodiny o Príspevok pri narodení a o prídavok k príspevku - pre tých čo sú na facebooku viac o mojom probléme s úradmi tu.
Rasťo Vitéz, otec
