Najprv pozitívne zhodnoťme, že do striedavej starostlivosti bolo zverených skoro 500 detí. Určite skvelá správa pre každé dieťa čo „dostalo striedavku“. Čo ale tých zvyšných 11 887 detí? Nezaslúžia si tiež oboch rodičov?
Pozrime sa na tieto čísla bližšie:
Do striedavej starostlivosti bolo zverených 475 detí = 3,8 %
Detí zverených otcovi bolo 977 = 7,9 %
Detí zverených matke bolo 10 910 = 88,25 %
Výsledkom je aj to, že percentuálne zverenie otcom pokleslo - minulý rok to bolo 10,3 % zverení. Napriek tomu že Zákon o rodine nehovorí nič o materstve či otcovstve, ale o rodičovstve a rovnoprávnosti, stále je 90% detí zverovaných výlučne matke.
A tak je šanca jedného z rodičov – otca – na zverenie dieťaťa stále abnormálne nerovnoprávna – 9:1!!! Najalarmujúcejšia je mizivá šanca detí na oboch rodičov – tá je 1:24 (!)
Striedavka 3,8 % nie je zlé číslo keď to porovnáme napríklad so susedným Českom (tiež 3.8%). Ale je to katastrofálne číslo keď to porovnáme so Švédmi (94 % striedaviek), či Francúzmi (23%), Nemcami (40%).
Osobitne stojí ale za pozornosť ďalší fakt. Z 338 rozhodnutí o striedavke, pri 284 išlo o schválenie dohody rodičov, o rozhodnutie súdu išlo len v 57 prípadoch. Pritom najčastejším dôvodom prečo sa z dieťaťa stáva polosirota je práve blokovanie styku jedného z rodičov ktorému je dieťa zverené (prevažne matka) a nesúhlas s dohodou aby dieťa malo oboch rodičov aj po rozchode. Z celkových čísel vyplýva, že počet rozhodnutí, kde sa o striedavke rozhodlo bez schválenia dohody rodičov je len v 0,64 % prípadoch... Ani 1 %!!!
Dohoda rodičov nemá nič spoločné s výkonom štátu. Je len výsledkom konania samotných citovo zrelých a zodpovedných rodičov ktorú štát len „odklepne“. Povinnosťou štátnych orgánov - súdov a kurately - je práve intervenovať v prospech detí tam, kde dohoda medzi rodičmi po rozchode absentuje. To je vo vypätej porozchodovej atmosfére skoro vždy a štát má chrániť záujem dieťaťa pred týmito porozchodovými jedmi – ale nie tak že ho o jedného z rodičov pripraví. Tým konflikt ročov naopak ešte viac hrotí. Štát má zo zákona povinnosť chrániť práva detí a zaručiť im rovnoprávny styk s oboma rodičmi. Má povinnosť zakročiť voči blokujúcemu rodičovi. Má na to potrebné páky a kompetencie. No zjavne ich nevyužíva ani pre 1 % detí!
Chceme vidieť aspoň 30 násobok tohto čísla. Ak budeme realisti, tak minimálne 20 % detí mohlo byť zverených do striedavky napriek nesúhlasu jedného z (blokujúcich) rodičov. Vychádzame z odhadu, že minimálne u patiny detí majú obaja rodičia záujem a spôsobilosť dieťa vychovávať. Súčasné číslo 0,64% blížiace sa skôr k štatistickej odchýlke je desivo malé a dokazuje, že blokácia rovnoprávnej starostlivosti stále funguje.
Tak veľa detí v tejto krajine po rozchode vyrastá bez otca, prečo štát nerobí všetko preto aby pri každom záujme a ochote starať, či možnostiach rodiča neintervenuje v prospech striedavky? Prečo neplatí rovnoprávnosť pohlaví tam, kde je najvyšším záujmom dieťaťa mať zachovaných oboch rodičov? Dôsledky nerovnoprávneho postavenia rodičov pri styku s deťmi sú desivé – dieťa sa stáva zbraňou, prostriedkom pomsty, rukojemníkom u majoritného rodiča ktorý sa nechce na ničom dohodnúť lebo dieťa už „má“. Ďalšie problémy ako blokovania styku, manipulácie, syndrómy odcudzeného rodiča ničia detstvo a životy detí a nekonečnými ťahanicami zaťažujú súdy, sociálky a štátny rozpočet.
Stereotypné postupy, či zažité presvedčenie že „dieťa patrí matke“ sa nedá zmeniť zo dňa na deň a vnímanie otcov v spoločnosti ako rovnoprávnych a schopných starostlivosti bude trvať roky. Ale nemôže to slúžiť ako výhovorka. Zásadný obrat a dodatočne aj zmeny v prístupe súdov a kurately môžu kompetentní urobiť celkom jednoduchými opatreniami.
Ministerstvo práce, Ministerstvo spravodlivosti, Ústredie UPSVAR, aj poslanci NR SR môžu situáciu výrazne ovplyvniť napríklad týmito krokmi:
- Novelou Občianskeho súdneho poriadku, kde sa zaručí vymožiteľnosť styku s dieťaťom a právna istota na rovnoprávny styk rodičov s dieťaťom hneď po rozchode.
– Internou smernicou UPSVAR, ktorá bude určovať jasné metodiky pre kolíznych pracovníkov aby presadzovali rovnoprávny styk po rozchode v záujme detí.
– Novelou zákona o rodine, kde sa terajšie paušálne zverenie jednému rodičovi a „dokazovanie“ striedavky obmení a odôvodňovať a prešetrovať sa budú rozhodnutia ktorými sa dieťa zverí len jednému z rodičov.
Žiadame, aby v mene 13.000 detí po rozchode, z ktorých v tejto krajine stále paušálne vyrábame polosiroty, tieto kroky urobili v čo najkratšom čase.
Sme optimisti. Tešíme sa z každého dieťaťa, ktoré má to šťastie, že si užíva lásku a starostlivosť oboch rodičov aj po rozchode. Ale konštatujeme smutný fakt, že situácia je aj naďalej katastrofálna. Nech nám radosť z prvých desiatok striedaviek nezalepí oči, keďže je to len malé svetlo v temných bažinách bezprávia páchaného na deťoch po rozchode rodičov.
Ladislav Ďurkovič
predseda Ligy Otcov