Našou úlohou je asistovať klientovi pri rozvíjaní jeho schopností, ktoré by mu umožnili vyriešiť jeho individuálne alebo skupinové problémy. Máme podporiť, aby sa s našou pomocou dopracoval pre neho k najlepšiemu riešeniu. A na tejto ceste mu máme byť nápomocní poskytnutím informácií, zabezpečením kontaktov s inštitúciami, či s jeho oboznámením sa s nimi a v neposlednom rade, tak máme urobiť bez ohľadu na pohlavie, vek, rasu. Jednoducho povedané bez akýchkoľvek diskriminačných prvkov, bez akýchkoľvek prejavov spojených s predsudkami, či našimi prežitými osobnými skúsenosťami.
Celá naša práca samá niesť v duchu rešpektovania nezávislosti klienta, jeho oslobodenia od negatívnych životných podmienok, za použitia protidiskriminačných prístupov, dodržiavania demokracie a ľudských práv. Nezabúdajúc na ochranu identity a integrity klienta, pracujúc za jeho spoluúčasti a priviesť ho k jeho sebaurčeniu. Toto všetko hovorí o osobnej zodpovednosti sociálneho pracovníka.
Pracujem ako sociálna pracovníčka, vedúca oddelenia sociálnoprávnej ochrany detía sociálnej kurately na odbore sociálnych vecí a rodiny pod Úradompráce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch. Som presvedčená, že riadim úžasný tím ľudí, ktorí sa snažia našim klientom pomôcť nad rámec nejakého opisu štátnozamestnaneckého miesta a často nachádzajú aj vďaku u svojich klientov. Samozrejme, že nie u všetkých, a nie vždy. Niekedy za to môže pocit zatrpknutosti, niekedy neporozumenia, či akási fáza, kedy je klient zameraný sám na seba a počúva, ale nepočuje, súhlasí, ale zároveň postupuje úplne proti logike toho, čo sám chcel. Náplň našej činnosti, kedy máme chrániť psychický, fyzický a sociálny vývin detí je naozaj neúrekom – od nechceného a odloženého dieťaťa v nemocnici, cez zanedbávané dieťa v „rodine“, dieťa bez pomoci v zahraničí, deti vhodné do náhradnej rodinnej starostlivosti, cez deti s problémovým správaním, páchajúcim trestné činy, šikanované deti, či mnohé ďalšie situácie, v ktorých sa deti vyskytnú. Najväčšiu časť našej práce však tvorí oblasť sociálnoprávnej ochrany detí, kedy riešime problém v rodinách, ktoré sa rozpadajú, či už sa rozpadli a jedná sa o zastupovanie dieťaťa pri rozvode rodičov a pri úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Častokrát je situácia v rodina neriešiteľná a rozvod sa javí pre účastníkov konfliktu ako jediné možné východisko. Ak má dieťa žiť v manželstve s dvomi nespokojnými, večne hádajúcimi sa manželmi, tak je niekedy podľa odborníkov lepšie, ak žije s každým spokojnejším extra. Dieťa má stále dvoch rodičov, ale v dvoch rozličných domácnostiach.
Kolízny opatrovník, ktorého navštívite, v ktorejkoľvek fáze vášho rodinného vzťahu (pretože o vašej existencii a existencii vášho dieťaťa / detí sa môže dozvedieť mnohými spôsobmi) tu nie je na podporu Vášho rozhodnutia rozviesť sa, ani preto, aby vám v tom zabránil. Je tu v prvom rade preto, aby vás upozornil na dôsledky vášho rozhodnutia, na dosah vášho rozhodnutia ohľadom ďalšieho života a fungovania vášho, ale najmä vášho dieťaťa. Má vám uľahčiť zvládnuť náročné životné situácie v živote vašom, ale aj zvládnuť dôsledky rozvodu na dieťa. Aj z týchto dôvodov som sa rozhodla zvýšiť osvetu medzi rozvádzajúcimi sa rodičmi, ktorí často vidia len seba a skompletizovala som informačný materiál na tému Po rozvode rodičov alebo dieťa ako rukojemník. Dúfam, že hoci na ňu nemáme finančné prostriedky, aby sme ju vydali, tak pomôže aspoň sčasti ukázať často na seba hľadiacim rodičom ich rozvod či rozchod z pohľadu dieťaťa. Poukáže na potreby dieťaťa a bude úplne jedno, že bude na obyčajnom kancelárskom papieri. Najpodstatnejšie by mali byť slová v nej. Rodičia nesmú zabúdať, že v spojení rodičia a dieťa nie sme advokátom ani jedného z rodičov ako sme často obviňovaní, ale sme tu preto, aby sme čo najlepšie chránili záujmy dieťaťa. Lenže čo je najlepším záujmom dieťaťa ? Podľa mňa poznať oba modely správania – mužský i ženský.Pretých, ktorí čelia manželskej kríze a ako riešenie jej vyriešenia vidia rozvod alebo pre tých, ktorí prekonali rozvod, chceme pomôcť prekonať bolesti súvisiace s rozvodom, porozumieť svojim emóciám, otvoriť optimistickejší pohľad na svet, a umožniť vidieť v celej tej situácii DIEŤA, ktoré je tu najohrozenejšie a je nedobrovoľným účastníkom. Nikto sa ho na nič nepýtal, neželá si to. Často tomu, čo sa deje ani nerozumie, ale žiada sa od neho, aby sa prispôsobilo novej situácii a žilo zrazu podľa nejakého zákonného rozdelenia medzi mamu a otca.Psychológovia tvrdia, že rozvod je druhou najtraumatizujúcejšou udalosťou v živote človeka. Nasleduje hneď po smrti rodičov a detí. Je ťažký pre dospelých, ale najmä pre deti. Dieťa zažíva neistotu, strach, často sa ani nevyzná v tom, čo sa okolo neho deje. Býva vťahované do sporov, ktoré sa ho priamo netýkajú, avšak vyvolávajú v ňom výčitky svedomia a zdanie, že je vinné za to, že rodičia sa hádajú. Po rozvode sa od dieťaťa žiada, aby sa prispôsobilo novej situácii,aby denne žilo s jedným rodičom a s druhým, aby sa stýkalo podľa nejakých úradne vymedzených pravidiel, ktorých spolutvorcami sú rodičia, kolízni opatrovníci, sudcovia ... Vedieť dohodnúť sa, je jedna z najťažších vecí, ale treba mať na zreteli, že prvoradý by nemal byť záujem dospelých, ale zdravý a pokojný vývoj dieťaťa a eliminovanie bolestného dopadu rozvodu nadieťa. Aj stretávanie sa dieťaťa s druhým rodičom nemá byť pre dieťa traumou, ale nesmie byť vnímané ani rodičmi ako obeť a utrpenie. Dieťa potrebuje oboch rodičov a neprestalo ich ľúbiť len preto, že ich manželstvo skončilo rozvodom. Najoptimálnejšou formou styku po rozvode je voľné pokračovanie rodinného vzťahu. Keď však takáto dohoda nie je možná, alebo konflikt medzi partnermi pretrváva, výhodnou formou styku je dlhší neprerušený pobyt dieťaťa u druhého z rodičov. Je dobré, ak sa otec vzdá návštev jedenkrát za dva týždne alebo jedenkrát za mesiac, ale za to má dieťa v opatere dlhšiu dobu vcelku. Striedavá osobná starostlivosť je najlepším riešením, ktoré simuluje stav až do rozpadu rodiny, kedy bolo dieťa pravidelne s obidvomi rodičmi. V striedavej osobnej starostlivosti dieťa zaznamená minimálnu zmenu v stretávaní sa s rodičmi a zachová si rovnaký vzťah s obidvomi rodičmi. Psychologické výhody takého riešenia sú jasné. Odpadajú časté krátkodobé návštevy otca, ktoré vyvolávali v matke dieťaťa napätie. Pri dlhšom styku sa otec a dieťa lepšie spolu zžijú, stratí sa fenomén „nedeľných návštev“, spolužitie sa viac priblíži všednému životu. Eliminuje sa možnosť podplácania /štylizované výlety,prechádzky, návštevy kultúrnych podujatí, cukrární/ a budovania „neprirodzene pozitívneho obrazu“ v očiach dieťaťa. Dieťa sa má možnosť oboznámiť aj s problémami a starosťami druhého rodiča, jeho vzťah sa stane objektívnejším. Dieťa bude v striedavej osobnej starostlivosti vychovávané obidvomi rodičmi.
Sociálny pracovník sa o krízovej situácii v rodine dozvie na základe návštevy jedného z rodičov na našom oddelení, z anonymného podania, či z oznámenia konkrétnej inštitúcie – súdu, školy, lekára. Pri každej návšteve či pri pohovore s rodičom dieťaťa sociálny pracovník spisuje záznam, ktorého kópiu na požiadanie poskytne rodičovi, s ktorým záznam spísal. Okrem spísania záznamu, poskytuje rodičovi poradenstvo, prípadne mu pomôže s riešením konkrétnej situácie napr. spísaním návrhu na určenie či zvýšenie výživného. Sociálny pracovník však nie je advokátom ani jednej zo strán a nespisuje návrhy na rozvod manželstva, ale len návrhy súvisiace s dieťaťom samotným. Úlohou sociálneho pracovníka, ktorý sa dozvie o probléme v rodine na základe oznámenia inej inštitúcie – lekára,školy, súdu (v prípade podaného návrhu na rozvod, či zverenie dieťaťa do starostlivosti niektorého z rodičov, určenie, či zvýšenie výživného), je prešetrenie rodinných, bytových a sociálnych pomerov rodičov dieťaťa a záujem rodičov o dieťa. Kolízny pracovník má disponovať čo najväčším množstvom objektívnych informácií, pričom priestor na vyjadrenie má dať obom stranám a prešetriť pomery je potrebné na oboch stranách. Taktiež podľa veku dieťaťa má poskytnúť dieťaťu potrebnú pomoc na uľahčenie priebehu zisťovania jeho názoru na vec podľa jeho rozumových a vekových možnostía schopností. Kolízny opatrovník v žiadnom prípade vo svojom vyjadrení nesmie uviesť, že ponecháva rozhodnutie na úvahe súdu, pretože práve on tu zastupuje záujmy dieťaťa, je jeho hovorcom, zástupcom i advokátom a súd je orgánom, ktorý na základe zozbieraných podkladov rozhoduje. Kolízny opatrovník je tým, kto má právo sa odvolať aj proti rozhodnutiu súdu na vyšší orgán – krajský súd. Kolízny opatrovník nie je v pozícii, aby hodnotil dôvody rozpadu vzťahu, či manželstva, vyjadroval sa k postojom a pohnútkam rodičov ohľadom ich budúceho života, ale má objektívne zvážiť možnosti rodiča a jeho schopnosť postarať sa o dieťa bez rozdielu na pohlavie a historické stereotypy. Tak, ako je možné, že muž môže byť na rodičovskej dovolenke, rovnako reálne je, aby mal zverené dieťa. Úlohou kolízneho opatrovníka je zhodnotiť podmienky na jednej a druhej strane a vyjadriť sa jasne, prečo by jeden z rodičov nemohol mať dieťa zverené do svojej starostlivosti, resp. prečo je vylúčená striedavá osobná starostlivosť, pričom neschopnosť rodičov dohodnúť sa, nemôže byť považovaná prioritne za prekážku. Bohužiaľ sama som sa vo svojej praxi stretla s tým, že som videla správy kolíznych opatrovníkov, ktorí ponechali rozhodnutie na úvahe súdu s tým, že oni nebudú tými, kto má rozhodnúť o osude dieťaťa. Lenže nech je naša práca akokoľvek psychicky náročná, tak ju máme robiť s tým vedomím, že sa rozhodujeme v danej chvíli, na základe daných informácii, na základe objektívnych zistení, ktorých môžeme uskutočniť počas nášho zisťovania stavu a zabezpečenia informácií niekoľko. Je pravdou, že naše rady boli zdecimované znižovaním stavu v r. 2007, aj to že je na našu prácu pozerané ako na chodenie na výlety, na zabávanie sa na polícii, či súde. Napriek tomu, by sme nemali zabúdať, že sme tu pre našich najmenších klientov, ktorí sa nedokážu brániť. Nepopieram, že aj naše rozhodnutie, nech je akokoľvek podložené, sa nám v jednej chvíli nemusí zrazu zdať tým najsprávnejším, lebo sa zmenili okolnosti, ale to je tým, že pracujeme s ľuďmi a ich príbehy nie sú len o podaní žiadosti, vypočítaní nároku, ale o ich ľudskom osude. Práve pre chránenie tých najmenších, by sme nemali myslieť len na to, aké rôzne prekážky sú kladené pri tom, že zákon nenadväzuje na mnohé iné zákony – o prídavku na dieťa, o dávke v hmotnej núdzi, o trvalom pobyte, ale aj mnohé iné týkajúce sa školy, zdravotných úkonov... No mali bysme myslieť v prvom rade na to, že nie všetci rodičia si podávajú návrh na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti za účelom, aby poškodili druhému rodičovi, ale z dôvodu, že to môže byť výhodnejšie pre ich dieťa.
V okrese Topoľčany bolo doposiaľ spísaných cca 10 návrhov na striedavú starostlivosť, pričom už môžeme skonštatovať, že v tejto chvíli máme k dispozícii aj rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, pričom obaja rodičia sa na pojednávaní dohodli na striedavej osobnej starostlivosti týkajúcej sa 14 ročného dieťaťa, hoci pôvodne malo byť zverené do výlučnej starostlivosti matky. Kolízny opatrovník, ktorý mal k pojednávaniu prešetrené pomery na oboch stranách flexibilne zareagoval na zmenu a dohodu rodičov a keďže nevidel dôvody, aby ju neschválil, doporučil zmene situácie vyhovieť. Dokonca za okres Topoľčany môžem konštatovať, že pracovníčky k svojej práci pristupujú naozaj zodpovedne a fundovane, bez spoločenských a historických predsudkov a máme veľa detí, ktoré sú zverené do výlučnej starostlivosti otca. V horších prípadoch sú deti rozdelené, čo však často súvisí s názorom dieťaťa samotného. Spätne môžem dokonca za úspech považovať aj systém striedavej osobnej starostlivosti, ktorý sa nám na základe dohody spísanej na oddelení podaril nastaviť ešte v čase (december 2009), keď zákon o striedavej osobnej starostlivosti nebol účinný a to v zmysle, že jeden týždeň – párny je dieťa v starostlivosti jedného rodiča a druhý týždeň – nepárny v starostlivosti druhého rodiča, pričom títo sa ani nestretávajú, lebo si dieťa odovzdávajú v školskom zariadení a eliminujú tak konfliktné situácie. Na záver prajem všetkým rozvedeným párom, aby si zariadili svoj vlastný život s možnosťou rozvíjať sa, byť šťastní a veriť s nádejou v spokojný život, kde budete mať možnosť sa rozvíjať, byť šťastní sami so sebou, kde budete optimista. Ak budete v pohode a plný nádeje vo veci budúce, deti to priaznivo ovplyvní a lepšie sa so všetkým vyrovnajú. Snažte sa o pozitívny, radostný a optimistický prístup vo výchove a stretnutiach s vašimi deťmi. Váš postoj silne ovplyvní ich stanovisko a prežívanie.
